Diskriminácia je forma nerovnakého zaobchádzania s ľuďmi na základe určitého znaku alebo príslušnosti k skupine. V pracovnom prostredí ide o vážny problém, ktorý môže ovplyvniť nielen jednotlivcov, ale aj atmosféru na pracovisku a výkonnosť tímov.
Diskriminácia na pracovisku môže mať mnoho podôb – od nerovnakého odmeňovania, cez obmedzenie prístupu k vzdelávaniu až po obťažovanie alebo vylučovanie zo spoločenského života kolektívu. Môže sa prejavovať otvorene, ale aj veľmi nenápadne – napríklad v náborových praktikách, hodnotení výkonu alebo v rozhodovaní o kariérnom postupe.
Antidiskriminačný zákon na Slovensku zakazuje rozdielne zaobchádzanie s ľuďmi v rovnakej situácii alebo rovnaké zaobchádzanie s ľuďmi v rozdielnych situáciách, ak to vedie k znevýhodneniu.
Priama diskriminácia
Najčastejšie sa stretávame s priamou diskrimináciou, keď je človek znevýhodnený oproti inému na základe tzv. chráneného dôvodu.
Medzi takéto dôvody patrí napríklad pohlavie, vek, rasa, etnický pôvod, jazyk, náboženstvo, zdravotné znevýhodnenie, sexuálna orientácia, politické zmýšľanie či sociálny pôvod.
Príklady priamej diskriminácie zahŕňajú situácie, keď napríklad žena dostáva nižšiu mzdu než muž za tú istú prácu, zdravotne znevýhodnený uchádzač je odmietnutý aj napriek lepšej kvalifikácii a skúsenostiam, alebo ak je sluchovo znevýhodneným ľuďom upieraný prístup k pracovným miestam z dôvodu nevyhnutnosti telefonickej komunikácie, aj keď nie je podstatná pre pozíciu.
Jednoduchá otázka
Na to, aby sme rozpoznali diskrimináciu, stačí si položiť jednoduchú otázku: „Došlo by k rovnakému zaobchádzaniu, keby bola daná osoba iného pohlavia, veku, rasy alebo bez zdravotného znevýhodnenia?“ Ak je odpoveď „nie“, pravdepodobne ide o diskrimináciu.
Nie každý neférový prístup je však automaticky diskrimináciou. Rozdiely v platoch alebo prístupoch sú prípustné, ak majú objektívne opodstatnenie – napríklad rozdielne skúsenosti, kvalifikácia či výkonnosť. Naopak, ak je dôvod odlišného zaobchádzania spojený s chránenou charakteristikou, ide o nezákonnú diskrimináciu.
Legislatívny rámec
Z legislatívneho hľadiska je ochrana pred diskrimináciou zakotvená v Ústave SR, v antidiskriminačnom zákone, v Zákonníku práce aj v právnych predpisoch Európskej únie.
Zásada rovnakého zaobchádzania platí pre všetky fázy pracovného vzťahu – od náboru, cez podmienky práce, až po ukončenie zamestnania.
Čo robiť, ak čelíme diskriminácii?
Rozpoznanie diskriminácie na pracovisku je prvým krokom k tomu, aby sme jej vedeli čeliť. Ak máme pocit, že s nami nie je zaobchádzané férovo, je dôležité vedieť, že máme právo sa ozvať.
V prípade podozrenia na diskrimináciu sa možno obrátiť na personálne oddelenie, odborového zástupcu, inšpektorát práce, na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva alebo na mimovládne organizácie, ktoré poskytujú právne a poradenské služby v oblasti rovnakého zaobchádzania.
Vytváranie spravodlivého a bezpečného pracovného prostredia je zodpovednosťou nás všetkých – zamestnávateľov aj zamestnancov. Hovoriť o diskriminácii otvorene je dôležitý krok k inkluzívnejšej a zdravšej pracovnej kultúre.
Tento článok vznikol v rámci iniciatívy UNICEF Pathways. Viac informácií nájdete na digital one-stop-shop UNICEF: https://
